Základné informácie
Grécko
Oficiálny názov štátu: Grécka (Helénska) republika
Štátne symboly:
Vlajka: Prvýkrát bola grécka vlajka vztýčená pri vzniku protitureckého povstania v roku 1821. Tvoril ju jednoduchý biely kríž na modrom poli, protisymbol osmanského polmesiaca. V roku 1822 bol kríž premiestnený do rohu pruhovanej vlajky. Modrá farba symbolizuje farbu oblohy a mora, biela je farbou čistoty bojovníkov za slobodu a nezávislosť Grécka.
Hymna: námetom je Hymna za slobodu (Óda na slobodu, Chválospev slobode) Dionysia Solomosa z roku 1823. Báseň obsahujúcu 158 veršov napísal vtedy ešte mladý národný básnik Dionysos Solomos, ktorého inšpiroval boj gréckeho národa v revolúcii roku 1821. Hymna ospevuje hrdinstvo gréckych bojovníkov, popisuje ich utrpenie a obetavosť, odsudzuje politiku mocností voči Grécku. O sedem rokov neskôr známy hudobník Nikolas Mantzaros zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca tsamiko. V roku 1865 zaviedol grécky kráľ Juraj I. štátnu hymnu Grécka. Guinessova kniha rekordov ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohto druhu (158 veršov). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku 1966 je Ymnos eis tin Eleftherian zároveň hymnou Cypru. Cyperskí Turci sa ale hlásia k hymne tureckej.
Politický systém: pluralitná demokratická republika
Hlava štátu: prezident Carolos Papoulias.
Výkonná moc: vláda, predsedom je Antonis Samaras.
Zákonodarná moc: 300-členný parlament.
Hlavné politické strany: pravicová Nová demokracia (vedená súčasným premiérom A. Samarasom), Panhellénske socialistické hnutie, Komunistická strana Grécka, Ľavá koalícia a Demokratické sociálne hnutie.
Medzinárodné inštitúcie: Grécko je od r. 1952 členom NATO a od r. 1981 členom EU, OSN a OECD.
Administratívne usporiadanie: 9 krajov (regio), 51 okresov (nomos), Athosská autonómna rehoľná republika
Územie:
Poloha: v južnej časti Balkánskeho polostrova. Hlavnú časť územia tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Grécko obklopuje Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Pobrežie Grécka je veľmi členité, má 13 600 km. Má veľa zálivov a hlboko do mora siahajúce polostrovy a ostrovy. Najväčšie ostrovy sú Kréta (8 259 km2), Eubója (3654 km2), Lesbos (1630 km2) a Rodos (1398 km2). Ostrovov je okolo 2000, z toho obývaných asi 200.
Susedné krajiny: Albánsko, Macedónsko, Bulharsko a Turecko.
Rozloha: 131 957 km2.
Hlavné mesto: Athínai/Αθήνα/Atény 3 130 841 obyvateľov
Iné významné sídla: Thessaloniki 378 000 obyv., Pireus 170 000 obyv., Patras 155 000 obyv, Heraklion 120 000 obyv.
Najvyšší bod: Olymp, 2911 m
Najvýznamnejšie rieky: Strymón, Acelóos, Peneios a Evros
Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov: 10 600 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 80 obyv./km štvorc.
Národnostné zloženie: Gréci (95 %), Macedónci (1 %). Turci (1 %), Rómovia (1 %), iné (2 %)
Úradný jazyk: gréčtina
Mena: Euro (1 Euro = 100 centov/lepta)
Štátne sviatky: 1. január Nový rok
6. január Theopháneia – Odhalenie Božieho syna svetu
25. marec Začiatok oslobodzovacieho boja proti Turkom,1821)
Zvestovanie Panne Márii
1. máj Deň práce
15. august Nanebovzatie Panny Márie
28. október Deň Ochi (Nie) Výročie odmietnutia ultimáta zo strany fašistického Talianska.
25. december Vianoce
26. december Velebenie Matky božej
Náboženstvo: Grécka ortodoxná cirkev má najvyšší podiel a má status štátneho náboženstva
Katolícka cirkev – dedičstvo Benátskej okupácie, na vzraste vďaka prisťahovalcom
Protestantská cirkev – po 2 Ekumenických cirkevných konciloch pôsobí legálne
Grécke mnohobožstvo – obnova tradičného etnického náboženstva v Grécku
Judaizmus – v súčasnosti minoritné náboženstvo sústredené hlavné v centrách
Islam – vyznávači sú hlavne tureckého pôvodu, ale existuje i grécka moslimská komunita
Urbanizácia: 65,2 %
Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 9 ‰
Analfabeti: 4,8 %
Nezamestnanosť: 27,8% v októbri 2013, silne ovplyvnená ekonomickou nestabilitou v krajine
Sektorový podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3,8%, priemysel 16%, služby 80,1%
HDP: 21 038 USD/obyv. (2013)