Minos, Minotauros a Théseus
Minos bol na Kréte mocným kráľom a sídlil v paláci mesta Knossos, ktorý mu postavil jeho dvorný architect Daidalos. Kráľovské žezlo dostal priamo od boha Dia, s ktorým sa tiež pravidelne schádzal v jaskyni na vrchu Dikté, v rodisku Dia. Tam sa s ním radil o zákonoch, aby vládol múdro a spravodlivo. Ako kráľ ostrovnej krajiny nemrhal finančné prostriedky na hradby a pobrežné pevnosti. Zameral sa na mohutné loďstvo. Po neďalekých ostrovoch a neskôr aj na území Grécka vybudoval Minos celý rad oporných bodov, a tak sa stal skutočným pánom nad Stredozemným morom. Pod ochranou vojnového loďstva viedol rozsiahly zahraničný obchod, ktorý prinášal Kréte bohatstvo a blahobyt. Minos udržiaval styky s mnohými gréckymi mestami, najmä s Aténami. Dôkazom toho bola účasť jeho syna Androgea na aténskych hrách. Minoiská civilizácia takto rýchlo zbohatla a zosilnela. Minosa zavraždili v kúpeli dcéry kráľa Kokala na Sicílii, kam prenasledoval svojho architekta Daidala, ktorý ušiel z Kréty. Odvtedy je sudcom v Tartare.
Krétsky kráľ Minos vďačil za svoju námornú neporaziteľnosť bohovi Poseidónovi. V snahe presvedčiť svojich rivalov o tom, že trón mu patrí pre jeho božský pôvod Minos tvrdil, že Poseidón mu splní všetky želania. Modlil sa teda k bohu, aby mu poslal býka, ktorého sľúbil obetovať. Poseidón modlitbu vypočul a nechal vystúpiť z mora nádherného bieleho býka. Minos sa rozhodol, že býk je až priveľmi krásny aby ho obetoval a tak ho ušetril. Trest boha mora za túto urážku bol strašný. Pásifaé, Minoova manželka, sa pod vplyvom bohov do býka zaľúbila a z ich spojenia sa po čase narodil netvor Minotaurus. Bola to strašná bytosť, netvor s ľudským telom a býčou hlavou. Minotaurus bol dôkazom manželkinej nevery. Minos poveril staviteľa z Atiky Daidala, aby postavil obrovské väzenie, labyrint, z ktorého sa nikomu nemalo podariť nájsť východ. Aby Daidalos náhodou nepodviedol kráľa a neprezradil cestu z labyrintu, Minos ho v ňom zavrel aj so synom Ikarom. V Aténach sa konali slávne hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna Androgea. Androgeós zvíťazil nad všetkými Aténčanmi a popudil tým proti sebe aj kráľa Aigea. Aigeus dal kráľovského syna zradne usmrtiť a medzi Krétou a Aténami vypukla ukrutná vojna. Minos priplával k aténskym brehom s veľkým loďstvom, spustošil celú krajinu a Aténčanov porazil. Od tých čias museli Aténčania každý deviaty rok odvádzať na Krétu sedem chlapcov a sedem dievčat ako odplatu za smrť Androgea. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich pohlcoval obludný Minotauros.
Théseus sa narodil v Troizéne, kde kraľoval Pitheus, otec jeho matky Aithry. Jej manžel Aigeus vraj pre vysoký vek už nemohol mať vlastných potomkov, jeho otcom sa teda stal boh mora Poseidón. Čoskoro po Théseovom narodení musel Aigeus odplávať do Atén, kam ho volali kráľovské povinnosti a tak syn a matka zostali v Troizéne. Vychoval ho starý otec Pittheus, ktorý ho naučil kráľovskému vystupovaniu, vojenskému umeniu a zápasu. Keď dospel do veku šestnástich rokov, doviedla ho matka k veľkému balvanu, poradila mu, nech ho odvalí. Théseus pod ním našiel ukrytý meč a črievice, zanechané Aigeom do doby než Théseus bude dospelý a silný a podľa týchto vecí vedel, že svojho syna spozná.
Théseus sa teda vydal do Atén, kde mal byť následníkom trónu. Cestou sa nevyhýbal dobrodružstvám ani súbojom, chcel si hrdinskými činmi vydobyť slávu. Tak kraje ktorými prechádzal zbavil chromého obra Periféta, ktorému zobral železný kyjak, na Isthme lupiča Sinisa, v Krommyóne divú sviňu Faiu, ktoré ničila roľníkom úrodu, v megarskom kraji zasa lupiča skeiróna, ktorý skopával okoloidúcich do mora. Premohol aj lupiča Kerkyóna v kraji okolo Eleusiny a v boji na život a na smrť ho zabil. Posledným lupičom na ceste do Atén bol obor Prokrustés, ktorý pocestných vábil na oddychv svojom príbytku a a veľkých ukladal do malej postele, malých zasa do veľkej. Všetky údy ktoré z malej postele pretŕčali odťal a na veľkom lôžku zasa naťahoval kosti až kým pocestní nevydýchli naposledy. Téseus však jeho zámer postrehol a premohol ho jeho vlastným spôsobom. Keď Aigeus napokon v Aténach svojho nevlastného syna vďaka meču a črieviciam poznal zaradoval sa. To však netrvalo dlho a Atény museli spoločne brániť pred útokom obrovského vojska, s ktorým pritiahli 15 synovia Aigeovho brata Pallasa, ktorý usiloval o následníctvo na aténskom trónu. Théseus sa postavil do čela obrancov a nečakaným úderom nepriateľa zničil a zabezpečil otcovu vládu. Po tomto víťazstve sa opäť vypravil za ďalšími hrdinskými činmi. Atiku sužoval obrovský býk, ktorého tam priviedol Herakles z Kréty pre kráľa Eurysthea. Býk bol divoký, kráľ si ho nechcel ponechať a pustil ho na slobodu. Théseus ho chytil a po ťažkom boji zabil k veľkej úľave všetkých. Keď sa opäť so slávou vracal do Atén, našiel mesto v smútku.
Krétsky kráľ Minos práve poslal pre krutú daň: sedem dievčat a sedem mladíkov, ktoré Atény museli posielať každým deviatym rokom na Krétu za to, že pred rokmi na aténskych hrách Aigeus zabil Minoovho syna Androgea. Na Kréte boli obete predhodené Minotaurovi, ktorého kráľ držal v labyrinte. Théseus sa ihneď prihlásil medzi obete, aj proti vôli svojho nevlastného otca. Vedel, že musí netvora zabiť a zbaviť tak Atény krutej a potupnej dane. Vyplával pod čiernymi plachtami v znamení smútku, ale sľúbil otcovi, že ich vymení za biele, ak sa bude úspešne vracať z Kréty. Kráľ Minos si po príchode Thesea ihneď všimol a pýtal sa ho na otca. Odpovedal mu, že je rovnako tak božského pôvodu, že tak ako je Minos synom Dia, on je synom Poseidonovym. Minos na overenie hodil do mora zlatý prsteň a s údivom videl, že o chvíľu mal zlatý prsteň späť, podala ho totiž Poseidonova manželka Amfitrita. Ale ťažšia úloha Thésea ešte len čakala. K tomu, aby si s ňou dobre poradil, mu prispelo to, že Minoova dcéra Ariadna sa do neho od prvého okamihu zamilovala a výdatne mu pomohla. Darovala mu čarovný meč a klbko nite, ktoré mu dopomôže k šťastnému návratu. Potom už bola skupina odvedená do labyrintu. Théseus ich ponechal blízko vchodu a vydal sa ďalej do vnútra labyrintu. Pritom rozvíjal klbko nite cestou kľukatými a zložitými chodbami. Ako sa blížil k stredu, počul silnejúci rev netvora, zem sa otriasala. Len čo ho Minotaurus uvidel vyrútil sa na neho. Théseus sa obratne vyhýbal ostrým rohom a neohrozene sa vrhal do boja. Postupne však šikovným postupom nad obludou získaval prevahu a nakoniec Mínotaura prebodol mečom. Presvedčil sa, či je skutočne mŕtvy a podľa rozmotanej nite sa rýchlo vrátil k východu a vyviedol svojich druhov šťastne von. Na nič nečakali a zamierili k prístavu, spoločne s Ariadnou. Spustili na vodu svoju loď, tie krétske zneškodnili prerazením dna, vytiahli plachty a rýchlo zmizli z dohľadu. Plávali na sever, zastávku mali na ostrove Naxos, kde prenocovali a ráno sa plavili ďalej k domovu, ale bez Ariadny. Tej vo sne boh Dionýzos prikázal, aby zostala na ostrove, že sa s ňou chce oženiť. To sa napokon aj stalo. Priplávali k Aténam a Théseus nezbadal, že pri rýchlom nalodení zabudol na výmenu plachiet. Tak sa stalo, že keď jeho otec Aigeus vyzeral loď a uvidel čierne plachty, prepadol zúfalstvu a skočil do mora. To sa od tej doby nazýva na jeho počesť morom Egejským.