Mýty a legendy
ZEUS A ZVRHNUTIE KRONA
Zeus bol najmladší zo svojich súrodencov, synom Krona a Rhei. Jeho sestry boli Hestia, Démétér a Héra, bratia Poseidon a Hádes. Kronos prehltol všetkých jeho súrodencov hneď ako sa narodili, keďže podľa veštby ho mal jeho syn zbaviť vlády nad svetom. Rheia nechcela stratiť posledné dieťa. Na radu svojich rodičov Urana a Gaie odišla na Krétu, kde v jaskyni v pohorí Dikté porodila najmladšieho syna Dia. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke. Na Kréte ho vychovala Gaia. Starali sa oňho nymfy. Adamantea ho schovala tak že ho zavesila na lano zo stromu a tak bol medzi zemou, nebom a morom a tým pádom bol pre Krona neviditeľný, pretože Kronos vládol nad Zemou, Morom a Oblohou. Daľšia nymfa sa volala Cynosura a tú potom z vďaky Zeus umiestnil medzi hviezdy. Tretia sa volala Melíssa a tá mu dávala kozie mlieko a med. Koza sa volala Amalteie. Pred nebezpečenstvom ho strážili horskí démoni Kureti. Zeus bol vychovaný v rodine pastiera keď pastierovi prisľǘbil, že jeho ovce sa nestanǘ obeťami vlkov.
Po dosiahnutí dospelosti, Zeus prinútil Kronosa aby vyvrhol jeho sǘrodencov. Kronos vyvrhol najprv skalu zabalenǘ do plienky, potom jeho bratov a sestry v opačnom poradí ako boli prehltnutý. Zeus a jeho súrodenci sa potom pustili do boja o vládu nad svetom. Opevnili sa na Olympe. Pridali sa k nim aj niektorý Titani, ako prvý Okeános a jeho dcéra Styx s deťmi Horlivosťou, Mocou a Víťazstvom. Zeus oslobodil Kronových bratov a sestry, storukých obrovHekatoncheirov a Kyklopov z ich ciel v Tartare tak, že zabil ich stražcu Kampeho. Ako symbol vďaky mu dali Kyklopovia hrom a blesky, ktoré potom Zeus metal na Titanov. Všetci spolu zvrhli Kronosa a ostatných Titanov do Tartaru. Jeden z Titanov Atlas bol potrestaný tak že musí držať na svojich pleciach oblohu.
EURÓPA
Dcéra sidonského kráľa Agenóra bola taká krásna, že sa do nej zahľadel sám Zeus. Vedel, že rada a často chodieva so svojimi družkami na pastviny kráľovských stád. Aby oklamal svoju manželku Héru, premenil sa na pekného bieleho býčka, krotkého, mierneho, s malými rožkami. Európa si ho hneď všimla, prekonala obavy, podala mu trs trávy, pohladila ho. Býček sa položil na bok do trávy a pohľadom ju priamo pozýval na posadenie. Európa neodolala. Hneď ako si sadla, býček s ňou pomaly išiel k moru, potom do neho vstúpil a prechádzal sa pri kraji. Za chvíľu ale postúpil do hlbšej vody a kým sa Európa spamätala, plával na šíre more. Breh sa rýchlo vzďaľoval a Európa bola vydesená. Držala sa ho za rohy, volala na svoje priateľky, plakala, ale márne. Nič jej to nepomáhalo. Býk plával na šíre more a breh s bedákajúcimi dievčatami sa jej o chvíľu stratil z očí. Na všetky strany sa prestierala iba hladina belasého mora. Zapadlo slnko, na nebi i na vlnách sa zatrblietali prvé hviezdy a býk s Európou stále ešte plával. V temnote pred nimi sa ukázal čierny tieň neznámeho pobrežia, ktorým bol stredomorský ostrov Kréta. Býk doplával k pevnine a vystúpil s omdlievajúcim dievčaťom na suchú zem. Jemne uložil Európu na mäkký trávnik a zmizol. Z teplej nočnej tmy sa vynorila bohyňa lásky Afrodita. Naklonila sa nad vystrašené dievča a utešovala ho. “Neboj sa,” povedala ticho, “nič zlé sa ti nestane. Sám vládca bohov Zeus sa premenil na býka a uniesol ťa, pretože si ťa zamiloval. Tvoje meno bude nesmrteľné. Svetadiel, ktorý ťa prijal, bude sa naveky nazývať tvojím menom, Európa.” Európa mu porodila troch synov: Mínoa, ktorý sa neskôr stal mocným a legendárnym krétskym kráľom, Sarpedóna, ktorý sa stal kráľom Lykie a Radamantha, neskoršieho člena podsvetného súdneho tribunálu. Z vôle Dia sa Európa vydala za krétskeho kráľa Asteria. Ako Afrodita sľúbila, tak sa aj stalo a jej meno nebolo nikdy zabudnuté, pripomína ju navždy názov svetadielu Európa.